Na samom kraji dediny Passo Tonale, na konci stúpajúcej cesty v nadmorskej výške okolo 2000 m.n.m, takmer uprostred lyžiarskeho svahu, sa nachádza Hotel La Mirandola. Súčasťou hotela je aj Ristorante La Mirandola, polovica vyhradená pre hotelových hostí a tá druhá dostupná všetkým záujemcom. Táto reštaurácia sa môže pochváliť nálepkou Michelin Selectión 2011, čo z nej robí lákavý podnik nielen pre dovolenkujúcich domácich, ale aj pre zahraničných turistov. Mal som to šťastie a možnosť stráviť týždeň v tomto hoteli, a teda využívať aj služby spomínanej reštaurácie. Dovoľte mi teda aspoň pár vetami opísať jedlá z tejto reštaurácie.
Ešte skôr ako začnem, chcem priblížiť, čo to vlastne znamená, ak je nejaká reštaurácia zaradená do Michelin Selection alebo má udelenú Michelinovskú hviezdu. V roku 1888 vydal Andreé Michelin prvého sprievodcu po Francúzsku, ktorá poskytovala užitočné informácie pre cestovateľov (zaujímavosti, ubytovania, reštaurácie atď.) V roku 1926 bol tento každoročne vydávaný sprievodca spoplatnený a bola v ňom poprvýkrát uvedená hviezda, ktorá bola udelovaná iba tým naozaj najlepším reštauráciám. V neskorších rokoch bolo toto hodnotenie obohatené o ďalšie dve hviezdy. Samozrejme počet reštaurácií, ktoré dosiahnu čo i len jednu hviezdu veľa nieje, preto sa na označovanie kvality špecialít v reštauráciách používajú aj ďalšie symboly ako napríklad počet nožíkov. Jeden nožík= príjemná reštaurácia, päť nožíkov=luxusná reštaurácia. Sprievodca hodnotí aj prostredie reštaurácie, kvalitu a výber vín v danom podniku, personál a mnohé ďalšie kritériá. pre zaujímavosť si môžem spomenúť, že najviac trojhviezdičkových reštaurácií sa nachádza v Tokiu - 14, čo je z celkového počtu 160-tisíc naozaj len malý zlomok. Pre viac informácií a zaujímavých štatistík navštívte wiki
V Taliansku je večera hlavnou spoločenskou udalosťou každej rodiny, keď sa pri dobrom jedle debatuje o tom, čo za ten deň zažili. Asi aj preto talianske večere majú trvanie často viac ako hodinu a pol. Presne takto to poňali aj v Mirandole. Podáva sa mnoho chodov, v rozumnej miere, aby ste sa necítili prejedení už hneď po prvom. Večera v Ristorante La Mirndola mala trvanie vždy minimálne okolo hodiny.
Všetko začína studeným bufetom. Podľa vlastného výberu si namiešate šalát z (naozaj) čerstvej zeleniny, alebo si naberiete z už pripravených šalátov či menších pokrmov tzv. starterov. Z týchto starterov by som najviac vyzdvihol šalát z chobotníc, mušiel, sépie, kreviet a rímskeho šalátu preliaty dresingom z olivového oleja a šťavou z citróna. Ak nieste nadšencom morských príšeriek, tak žiadny problém, výber je vždy dostatočne pestrý. Zaujímavé boli aj fašírky z kuracieho mäsa, či syrovo-zemiakové knedlíky obalené v typickom talianskom prosciutte.
Po studenom bufete prichádza na rad teplé predjedlo, ktoré si spoločne s hlavným jedlom vyberiete z menu karty deň vopred. Za spomenutie stojí hneď niekoľko jedál. Risotto con formaggio e vino rosso - rizoto so zrejúcim syrom a červeným vínom. Už samotný názov hovorí, že nepôjde len o také obyčajné rizoto. Bola to naozajstná delikatesa, a pritom to ani nieje žiadna zložitá veda. Na rizoto nebola použitá ryža, ale ryža na rizoto. Víno v spojení so syrom vytvorilo naozaj zaujímavú kombináciu chutí. Polenta con funghi - opäť, v jednoduchosti je krása. Polenta, čiže kukuričná kaša zmiešaná s maslom a bylinkami, na povrchu preliata hustým hubovým ragú a kúskami restovaného cesnaku. Jedlo, ktoré by nebol problém pripravovať aj na Slovensku s menšími úpravami našej kuchyne. Z teplých starterov by som ešte rád spomenul cestovinu Cannelloni ( tvar trubičky s priemerom asi tri centimetre) plnenú mletým jahňacím mäsom poliatu maslom a mierne posypanú parmezánom a špenátovo-vaječné knedlíčky "utopené v masle a parmezáne". Je mi jasné, že vzhľad a najmä chuť jedla sa nedajú predstaviť, ak máte pred sebou len text na monitore Vášho počítača. Najlepšie by bolo poskytnúť aj vzorku na degustáciu, no to sa (zatiaľ) prostredníctvom internetu a počítača nedá.
Z hlavných jedál, ktoré som v Mirandole ochutnal sa len z ťažkosťou vyberá to najlepšie. Preto spomeniem aspoň pár z nich. Pečený králik, dusené hovädzie ragú s polentou a hríbmi, no a samozrejme aké by to bolo byť v Taliansku a neochutnať nejakú tú ich typickú pastu. Penne, tagliatelle, toretellini, z klasickej bielej, špaldovej či celozrnnej múky. Jednoducho množstvo druhov, farieb a tvarov. Všetky cestoviny boli v menu karte označované ako "home made", či to tak aj naozaj je, netuším. Väčšina hlavných jedál bola mäsitá, chýbalo možno viac rýb. V ponuke bolo vždy aj jedno studené jedlo. Väčšinou to boli syrové či šunkové taniere so zeleninovou oblohou. Neboli to však také taniere, na aké sme zvyknutý na Slovensku. Klobásy či salámy z jelenieho, kamzíčieho a srnčieho mäsa. Nechýbala dokonca ani konská saláma.
Aká by to bola večera, ak by nekončila dezertom, a aké by to bolo Taliansko, ak by tam nebolo Tiramisu. Práve Tiramisu sa stalo víťazom medzi dezertami. Piškóta prikrytá krémovym mascarpone, vzdušnou smotanou a posypaná kakaom, jednoducho originál, ktorý je nebezpečne chutný. Ďalším znamenitým dezertom bol tzv. Cottage cheese cake con nociolla mousse. Zákusok tvarom podobný muffinu, plnený s mascarpone a poliaty lieskovo-orieškovým krémom.
Celkový dojem z jedla patrične dotvára personál. Ten je v Mirandole perfektný, tvoria ho iba domáci Taliani. Vrchný čašník s výzorom podobným Lucovi Brasimu z románu Krstný Otec. Zavalitejšia postava, sčesané mastné vlasy. Najväčší Capo, no najmenej toho robil. Prostredie reštaurácie je umiestnené ako keby v kamennej pivnici, dotvorenej príjemnou drevenou podlahou. Spomienky na túto reštauráciu ostanú navždy, bola naozaj skvelá. Reštauráciu netvoria a nerobia len nálepky, táto si tú svoju však určite zaslúži.